Všetky reklamy automaticky vymažem a veľmi sa nespriateľujem. Odkazy, ktoré dávam do obľúbených blogov, tam nie sú preto, lebo chcem, aby daný blogeri ma tiež zapísali do zoznamu favoritov, ale preto, lebo sa mi tie blogy niečím pozdávajú a rada na ne chodím.

Prosinec 2011

Deravá ponožka

31. prosince 2011 v 0:35 | Sciurine |  Poviedky
Boli časy - myslím, že som chodila do štvrtej triedy na základnej - keď som si prečítala všetkých osem kníh o Anne Shirleyovej a pod ich vplyvom písala. Písala som vždy. Keď som bola šťastná, smutná, veselá, nazlostená, unudená, otrávená, nevrlá. Keď som išla do školy, keď som bola v škole, keď som išla domov, sedela na lavičke v parku, hľadela na zurčiacu vodu fontány na námestí, myla si (zriedkakedy) zuby alebo nadávala na deravé ponožky, vtedy som rozmýšľala nad poviedkami, ktoré by sa dali spísať. Dnes píšem len keď som nazlostená, alebo keď mám všetkého dosť. Dumbledore mal na takéto prípady svoju mysľomisu, ja však nemám to šťastie vlastniť tento zázračný predmet a tak je mojím ventilom pocitov písanie. Keď chcem zbaviť svoju hlavu niektorých myšlienok a uskladniť ich, zoberiem si pero a napíšem to. Väčšinou to však sú ozaj nevrlé myšlienky a to sa odzrkadľuje vo vetách. Naivný text nižšie vznikol pri podobnej situácii, "keď som mala všetkého po krk". Je to ozaj naivná blbôstka...

Púpavová

30. prosince 2011 v 23:55 | Sciurine |  Kávofil fotí
Na veľký žiaľ všetkých ľudí žijúcich niekde blízko mňa v okruhu niekoľkých kilometrov som ešte stále nepustila fotoaparát z ruky. Zázraky ním robiť neviem a v poslednej dobe som sa sklonila k nezmyselným výcvakom. Napríklad hento tu slečna Púpavová na mňa bezočivo kývala z drobnej pukliny na okraji chodníka - koľko puklín len tam je! - , tak som ju radšej odfotila a pohrozila jej, že pokiaľ sa nenaučí slušne správať, nahlásim ju na políciu. Treba ju pochváliť - od tej doby sa chová slušnejšie. Asi to bude tým, že vonku sú mrazy niekoľko slušných stupňov pod nulou a tie ju umlčali.

Možno - naozaj len možno - si niektorí hovoríte, že je to celkom milá, aj keď priemerná a všedná fotka. Veru, milá trocha je, ale bola by mi milšou, keby som nemala minimálne tisíc ďalších úplne rovnakých záberov o iných bezočivých rastlinkách z puklín. Púpavová má skutočne rozšírené príbuzenstvo.

Musím sa naučiť rozumne uvažovať ešte než stlačím spúšť. Znie to jednoducho, ale pre takého malého idiota ako ja to je čertovsky ťažké.


Sciurine

29. decembra 2011

29. prosince 2011 v 18:15 | Sciurine
...a tak som sa tu zastavila. Možno že tu budem jeden rok a potom zase odfičím niekam inam, dobre?
Povráva sa, že človek by sa pri rôznych príležitostiach, zásadných momentoch svojho života alebo nových začiatkoch mal cítiť výnimočne alebo aspoň pocítiť nebadané brnenie v kosťoch či v okolí žalúdka.

Chvíľka napätia.

Nie, nič také necítim.

Aj tak vitajte na mojom - v poradí treťom - blogu.

Sciurine

Rozcestník

29. prosince 2011 v 18:11 | Sciurine |  Kávofil píše

Kapitolové poviedky
zatiaľ - a ešte dlho-predlho - nič