Všetky reklamy automaticky vymažem a veľmi sa nespriateľujem. Odkazy, ktoré dávam do obľúbených blogov, tam nie sú preto, lebo chcem, aby daný blogeri ma tiež zapísali do zoznamu favoritov, ale preto, lebo sa mi tie blogy niečím pozdávajú a rada na ne chodím.

Klávesnicové bludy

30. ledna 2012 v 18:40 | Sciurine |  Myšlienkové chodníky
Privykla som si každé ráno kupovať šišky. Cestou do školy sa zastavím pri malom pekárstve, ktoré je absolútne úžasné. S chuťou by som sa hodiny a hodiny kochala tými roztomilými, bucľatými druhy pečiva - najradšej sa pozerám na slivkový koláč. Vtedy je ešte nadýchaný a úplne čerstvučký, čo je samo o sebe dokonalé. Sú doň ledabolo pohádzané veľké kusy mäsitých sliviek, ktorých fialkastá sťava sa presiakla cestom koláča a to všetko je ešte štedro posypané makom a drobenkou: celé to vyzerá ako nejaká malá zlobivá obluda.
Mohla by som popísať celé strany opismi najrozmanitejšieho pečiva ale pokúsim sa váš ušetriť a udržať sa na uzde. Pretože ani ten nechutne chutný slivkový koláč sa nemôže vyrovnať bacuľkatým lekvárovým šiškám. Stačí vyhrabať tridsaťjedna centov a už máte božskú lahôdku, hlavne keď si trocha privstanete - vtedy sú ešte čerstvé.
Lekvárové šišky mi veľmi spríjemňujú polhodinovú prechádzku do školy. Je absolútne božské keď sa zahryznete do ešte mäkučkého cesta, teplý broskyňový lekvár vám vystrekne na bradu a vy si ho utriete, aj keď viete, že keď sa znova zahryznete, lekvár vám zase skončí na tvári. Šišky sú posypané práškovým cukrom ktorý vtedy ešte neprischne, ale je jemnučký a pri najmenjšom pohybe sa zľahka rozpráši vo vzduchu ako páperie.
Áááách... myslím, že zajtra ráno si znova kúpim šišku.

Prežili ste polrok? Ja sama neviem ako som sa dokázala vytiahnuť na jednotky a vyviaznuť s jedinou dvojkou, aj keď to sa ešte vyjasní pri predávaní polročného vysvedčenia. No aj keď ja sama som z toho v údivu, to mi nebráni v tom, aby som sa netvárila samoľúbo a nebola sama so sebou nadmerne spokojná. Teraz je ľahké hovoriť že to bolo ľahké - no minulý a predminulý týždeň som sa hrbila nad zošitmi a učebnicami a zoznam vecí, ktoré neznášam, sa značne rozšíril nenávisťou voči angličtine, morským pannám, cestovným kanceláriám, algebrickým výrazom, zlomkám, trojuholníkom, časticám, zabíjačkám, jaterničkám, uránu, bauxitu, Deutschmobilu, Willi Frogovi, Milli Frogovej, meraniu sily, Newtonovi a ešte mnoho inému...

Sotva som prežila polrok, učitelia nám štedro nadelili ďalšie písomky na začiatok druhého polroka.

Ako ste dopadli vy?

Sciurine
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sofi | Web | 30. ledna 2012 v 19:11 | Reagovat

Tak, ja to mám oveľa zložitejšie. Na vysvedčení mám asi 4 dvojky(to ešte neviem presne)...Dnes som ako prvú známku zo slovenčiny do nového polroka dostala 3(nenávidím diktáty)...Hrôza a des, ale zase som v triede plnej vygumovaných hláv...

2 Klaudia | 30. ledna 2012 v 21:05 | Reagovat

Fuuuj, konštrukcia trojuholníka a rovnice. Diskusia pri konštrikcii trojuholníka: Je to nuda.
Súhlasím.
ZMYSLUplná konverzácia, že?
Och, ja nekupujem šišky, ale za to je hrozienkovo-čokoládový slimák s vanilkovým pudingom v strede úžasný :)

3 Sciurine | 31. ledna 2012 v 20:40 | Reagovat

[1]:Štyri dvojky - nejak podobne som na tom bola aj ja v minulom roku. Aj keď ty to máš zatiaľ o trocha ľahšie, pretože tvoje vysvedčenia si ešte nebudú žiadať stredné školy, keď budeš podávať prihlášku. ;)
Muhehehe, trojka z diktátu... dobre, dobre, potlačím zlú stránku svojej povahy... čiže celú svoju povahu...
Z čoho si písala ten diktát?

[2]:Ach, och, uch - zajtra píšem písomku z konštrukcie trojuholníka. Geometria akosi nechápe mňa a ja zase nechápem geometriu. Chýba mi (pochopenie) zmysel toho všetkého, tak ako mi aj chýba cukor do čaju a ako chýba zmysel tej zmysluplnej konverzácie.
Hm, hrozienkovo-čokoládový slimák... znie to lákavo. :)

4 Sofi | Web | 3. února 2012 v 15:33 | Reagovat

[3]: Tak, definitívne mám 3 dvojky. Ale problém je v tom, že všetky sú z jazykov. Diktát som písala zo slovies a mohla som mať jednotky alebo dvojku, keby som nenapísala sutaž a píštalke...

5 Sciurine | 4. února 2012 v 18:02 | Reagovat

[4]:Tri dvojky a zbytok jednotky sú predsa krásny výsledok. Ale ja asi beriem známky až priveľmi na ľahkú váhu - pre mňa je dvojka takmer ako jednotka, len pri trojke si začnem uvedomovať že to nie je akosi v poriadku...
Ach, zlomyseľné slovesá.
Momentálne mám depresie zo svojej školskej tašky. Je deravá. To by ani nebol problém, keby mi do nej nepršalo alebo nesnežilo, keď je zlé počasie. A deprimuje ma aj moja vlastná lenivosť, keďže som dieru stále nezašila. Totiž skúšam, či sa nezašije sama. Čakám a čakám, ale stále nič. Namiesto toho, aby sa zmenšovala, sa zväčšuje.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama