Všetky reklamy automaticky vymažem a veľmi sa nespriateľujem. Odkazy, ktoré dávam do obľúbených blogov, tam nie sú preto, lebo chcem, aby daný blogeri ma tiež zapísali do zoznamu favoritov, ale preto, lebo sa mi tie blogy niečím pozdávajú a rada na ne chodím.

Březen 2012

Stopnutie

11. března 2012 v 12:16 | Sciurine

To teda bolo rýchle, nemyslíte?
Neviem prečo, musím sa smiať, aj keď som práve pozastavila tento blog. Veľa vecí mi práve došlo, veľa vecí som pochopila, zistila som, ako sa varí dobrá káva a ja sa nad všetkým smejem, aj keď vlastne nemám dôvod.
Verte, mám svoje vlastné dôvody, prečo zavieram svoj Brloh, aby sa mi sem zase niekto prikradol a poupratoval mi tu. Ale to ešte neznamená, že sa vám s nimi zverím. :)

Sciurine


Sľubujem

8. března 2012 v 16:47 | Sciurine |  Poviedky
Nenávidím. Kvapky. Do. Očí.
To bolo tak, že včera ma nesmierne pálilo oko, čo ma nesmierne štvalo, keďže som tým pádom nevládala dočítať Rozum a cit od Austenovej. (teraz ma máte ľutovať) Chcela som to vyriešiť čo najrýchlejšie a podľa mojej matky boli rýchlym riešením kvapky do očí.
Nechcite vedieť, ako to dopadlo.
V tom prípade moje predošlé kecy nemali žiadny zmysel. To nevadí.
Nedávno som sa hrabala vo svojich zápisníkoch. Toto, na rozdiel od Visine, zbožňujem. Na stránkach jednoho svojho zošita som našla text zobrazený nižšie a keďže sa mienim na nejakú tú dobu odtiahnuť od blogu, zanechávam vám ho na pamiatku.

Rastliny ešte potrebujú čas

5. března 2012 v 20:10 | Sciurine |  Kávofil fotí
Je tu marec, a niektorí ľudia v našom okolí s odhodlanosťou vikingského bojovníka zalievajú svoje záhonky. Očividne nie sú schopní alebo jednoducho nechcú pochopiť ten zákerný systém, ktorý zaviedla matka príroda a pravidelným zalievaním sa snažia dosiahnuť toho, aby ich rastliny rástli rýchlejšie. Holt, rastliny ešte potrebujú čas a niektorým ľuďom by neuškodila trpezlivosť...


Sciurine, trpiaca nádchou (neznášam nádchu!)

Jedného zimného rána

3. března 2012 v 15:30 | Sciurine |  Kávofil fotí
Hehe, toto ma pobavilo... dnes som sa odvážila do útrob svojho starého Brlohu a prekvapene som zistila, že stále naň denne chodí aspoň štyridsať ľudí. Takmer ma to dojalo. Ale len takmer.

Musím si priznať fakt, že zima naozaj odchádza. Do Bratislavy sa už nám zakráda ten čerstvý, vlažný závan jari. Poznáte ho? Neviem ho presne popísať. Viem len, že keď sa tohto príjemne čerstvého čosi nadýchnem, akosi zo mňa opadáva tá zimná otupenosť a z ničoho nič mám chuť niečo podniknúť. No a keďže sa jar blíži - pomaly ale isto -, ja nesmiem strácať čas a rýchlo sem nahromadím niektoré zimné fotografie, ktoré som za tento rok nafotila. Konkréte tieto boli nafotené jedného zimného rána, keď máte chuť zababušiť sa do deky a s horúcim kakaom v hrnčeku sa otupene pozerať na snehové vločky. Namiesto toho sa však musíte odšuchtať do školy...